VIANOČNÝ DARČEK

O dva mesiace sú tu Vianoce a ja by som sa s vami rada podelila, o moju manifestáciu Miuša. Keď 6.11. zomrel môj kocúrik Sergej, bola som smutná a myslela som si, že môj život končí. Kto nemá také prepojenie so zvieratkom, tak tomu to ťažko vysvetlím. Rozhodla som sa, ale že nezanevriem na život a že by som namiesto plakania mala pomôcť inému zvieratku...

Veľmi som sa snažila, kontaktovala útulky, ale všetky čierne mačičky boli zadané. Bola som aj rada, lebo aspoň mali domov, no v kútiku duše som bola smutná. S kamoškou sme aj išli za jedným postihnutým kocúrikom, ale akoby ma nechcel.

Tak som prestala tlačiť na pílu a na Vianoce, keď som išla tatinovi na hrob, som ho poprosila o mačičku. V nasledujúci deň mi cinklo na Bazoši, že 6.11. dali inzerát na mačičku Miu. Bola síce hnedá, nebol to kocúrik, ale vravela som si, že je to znamenie a nesmiem mať v hlave to, že presne viem, čo je pre mňa dobré. Keď sme na Štefana (tak sa volá môj tatino) prišli do Vlčkoviec, tak ma tam čakal veľký, majestátny čierny kocúrik. Veterinár sa pomýlil, hnedá srsť bola z podvýživy, takže akonáhle sa dal po vyše mesiaci dokopy, bol to pribratý čierny kocúr, ktorého som chcela.

Čo vám tým chcem povedať? Netlačte a radšej verte vesmíru, že v správny čas vám dá to, po čom vaše srdce túži. Dokonca aj s prekvapeniami 😊

Vaša Domi