Spoločné bývanie

Posledné roky badám jeden fenomén. Ľudia v mojom okolí si berú hypotéky skôr, než sa stihnú so svojimi partnermi zosobášiť. Chápem, že môj postreh v tomto článku je silne subjektívny a že nechcem nikomu ,,kafrať" do života. Pokojne ho nemusíte čítať, no bola by som rada, keby sa zapojíte do diskusie.

Viem, že v dnešnej dobe je moderné spolu dlho žiť, vyskúšať si partnerstvo, či spolu viete vychádzať. Väčšina dvojíc stále odkladá svadbu na moment, kedy budú mať dostatok financií a radšej tieto peniaze dajú do výstavby domčeka, že potom sa zoberú. Potom prídu deti, potom prídu ďalšie a ďalšie dôvody, prečo nie je na svadbu čas.

Aj ja som bola napokon obhájca tejto metódy ,,NAJPRV SKÚS." Problém, ktorý však v mojich poradniach momentálne riešim je, že mi píšu už ženy, ktorých partner sa stále nemá k činu, teda prejde niekoľko rokov a svadba či zasnúbenie tu nie je. Majú často aj deti, ale nejak nevedia motivovať partnera, aby sa k ním zaviazal...

Viete, ja som pochopila jedno. Zamilovanosť trvá cca 2 roky a počas tejto doby tam má byť tá ,,iskra" v mužovi, že si vás chce vziať. Spoločné bývanie iskru ruší, pretože muž nemá dobrý dôvod si vás zobrať, keď má benefity manželky a istotu. Veľa žien totiž robí chybu, že partnerovi dá pocit istoty skôr, než si ju zaslúži a vybojuje.

UFF, už cítim tie hejterské komenty, sama by som si v minulosti jeden napísala, ako je už iná doba a ako sa to inak nedá, ako keď vás ľúbi, tak si vás zoberie aj neskôr :D

Lenže, aj pri rekonštrukcií či kúpení domčeka prídu veľmi ťažké chvíľky, kedy budete potrebovať oporu. Oni prídu aj po dostavaní, ale asi najviac hádok je kvôli financovaní a predstáv zariaďovania (čo sa páči jednému, to sa nemusí páčiť druhému). Vtedy prichádza moment v mysli, kedy sa budete pýtať, či vám spolužitie s takýmto partnerom vyhovuje a či to má budúcnosť, alebo nie je ľahšie sa na to vykašľať. Väčšina žien potrebuje mať pocit istoty, že ju partner ľúbi a že je pri nej. Ten sľub, ktorý sa počas svadby dáva by mal byť úprimný.

Chápem, že negarantuje nič, negarantuje, že budete spolu, ale je barličkou vzťahu, ktorá pomáha nevycúvať z problémov tak rýchlo. Keď aj nastanú vážne situácie, kde napríklad partner ochorie(nebodaj umrie), štát prevezme zodpovednosť a nebudete na hypotéku sama (teda ak ste si zobrali pracovitého muža/ženu). Pre mňa osobne to nie je banalita.

Je neskôr ťažké radiť ženám, čo majú robiť s chlapom, ktorý si ich po X rokoch nechce zobrať. Alebo ženám, ktorých partner ,,vyhodil" z domu.

Ultimáta ,,ZOBER SI MA!", ,,BÝVAJME SPOLU"" vás v duši nepotešia, spontánnosť rokmi často klesá. Čo ja som odpozorovala, tak väčšinou sa dvojica veľmi poháda, odseparujú sa na týždeň a potom muž príde s nápadom zasnúbenia či spoločného bývania, lebo zistia, že k sebe patria (neradím tento model, len že ho vidím v okolí).

A hej, v minulosti som si hovorila, že ľudia, ktorí sa berú po ani nie roku známosti sú šialení a že to padne, ale aj moji rodičia boli spolu až do smrti tatina a to sa poznali 6 mesiacov, než plánovali svadbu, kamarátka sa rovnako zobrala s partnerom a už sú spolu vyše 8 rokov.

Je to kvôli rozhodnutiu, títo ľudia sa vedome rozhodli, že prekonajú prekážky spolu a že si to sľúbia. Určite mali tiež problémy, aké majú dvojice, ktoré sú spolu nezasnúbené niekoľko rokov, ale dali to, lebo manželstvo nie je len o papieri, ale o rozhodnutí sa, pre spoločnú budúcnosť a prekonávaní prekážok s jednou osobou. Je tam dôvera. Muži, ktorí otálajú so svadbou a spoločným bývaním väčšinou nedôverujú ani sami sebe, a tam neskôr nastávajú mnohé problémy vo vzťahu.

Preto je dobré sa zamyslieť, s kým plánujete spoločnú budúcnosť, aby vám nezostal domček, hypotéka či oči pre plač. Nebojte sa plniť si svoje sny a ak chcete mať partnera, ktorý by vás ľúbil a zobral si vás, neuspokojujte sa na začiatku vzťahu s málom a nepodceňujte svoju túžbu srdca.

Všetkým vám prajem veľa lásky

Vaša Domi