Prečo nie je dobré dávať príliš veľa šancí?

Poznáte to, veľmi sa zaľúbite a partner/ka vás sklame. Sklame vás však tak významne, že dôjde pomaličky k rozchodu. Nie je to niečo, čo by sa jednou hádkou vyriešilo...

Tak sa rozídete, ste opustený a snažíte sa analyzovať vzťah, čo ste robili zle. Potom príde moment, kedy cítite, že sa musia vaše cesty spojiť a znovu sa stretnete, zabudnete na predošlé sklamanie, pretože to vytesnia nejakým spôsobom vaše emócie a láska.

O pár mesiacov (možno aj dní) zase príde ten istý problém, zase sa rozchádzate a zase si nadávate, že ste blbý... A zase vás osud nejakým spôsobom spojí a celý cyklus sa opakuje.

Prečo je to tak?

Keď sa zaľúbime, naše ego si často nechce pripustiť fakty. Bojíme sa, že si už nikdy niekoho tak úžasného nenájdeme a začneme si partnera idealizovať. Idealizovaný partner/ka často prekračuje naše osobné hranice, ktoré keď vo vzťahu neukážeme hneď, tak sa bude tento človek snažiť ich stále posúvať ďalej a ďalej.

Vaše ego začne byť zranenejšie, sebavedomie klesne a celkovo aj vaša sebahodnota sa každou takouto šancou znižuje. Nie, nehovorím, aby ste nikdy nedali šancu tomu druhému napraviť to, že vás nejak urazil alebo zranil, ale príliš veľa šancí poskytuje tomu druhému priestor, aby sa naučil s vami manipulovať a nevážiť si vás. Opakované chyby nie sú chyby ale rozhodnutia.

Ja už nevyčítam svojim bývalým partnerom to, že ma zraňovali, pretože naozaj som prišla na to, že hlavným vinníkom som bola ja sama. Ja som si neverila, ja som sa nedokázala odtrhnúť od toho partnera a bála som sa samoty, hoci rozchádzanie a opätovné navracanie je oveľa horšie než jeden rozchod, pri ktorom si ozrejmíte to, prečo to nefunguje a prečo je lepšie, ak každý z vás bude hľadať šťastie niekde inde.

Keď neveríte sami sebe,tak je jasné, že ani partner vám neverí a neberie vás vážne. Neberie ani vašu bolesť vážne, pretože si myslí, že sa viete rýchlo spamätať, ale podvedomie si všetky vaše bolesti pamätá, hoci vy úprimne ľúbite a snažíte sa konečne užívať si aspoň kúsok lásky v prítomnosti.

Príliš veľa šancí zničí vašu dôveru, už nemôžete mať s tým človekom také pevné puto, ako keby sa ten problém vyriešil a obaja by ste pristúpili k zmenám.

Čo radím klientom, ktorí majú takýto problém? Zaspomínajte si na svoje 6 ročné ja, ako si ono predstavovalo lásku, či tam ten partner/ka naozaj od neho utekal, hádal sa s ním a nestál/a pri ňom. Ak pochopíte, že pravá láska je o tom, že dvaja ľudia sa neustále snažia budovať dôveru a nie prekračovať hranice, pochopíte aj to, prečo príliš veľa šancí nechá oboch partnerov vyprahnutých.

Držím vám v tom palce :)

Pravá veštba